Život Prešova
online
online
Významný český spisovateľ Ivan Klíma oslavuje 90 rokov
14.09.2021 Celý región
Praha/Bratislava
14. septembra (TASR) - Osobný aj tvorivý život českého spisovateľa
Ivana Klímu výrazne ovplyvnili politické udalosti v 20. storočí. Pre
svoj židovský pôvod strávil počas druhej svetovej vojny tri a pol roka v
koncentračnom tábore Terezín. Obmedzenia a perzekúcie zažil aj v období
totalitného komunistického režimu v bývalom Československu, keď sa od
roku 1970 ocitol na listine zakázaných autorov. Možno aj preto svoje
dvojzväzkové knižné pamäti nazval Moje šílené století.
Ivan Klíma, jeden z najznámejších a najprekladanejších českých spisovateľov bude mať v utorok 14. septembra 90 rokov.
Ivan Klíma, rodným menom Ivan Kauders, sa narodil 14. septembra 1931 v Prahe v židovskej rodine, ktorá však židovskú vieru nepraktizovala. Jeho otec bol elektroinžinier pracujúci v Kolbenových továrňach. Matka ovládala niekoľko svetových jazykov a pracovala ako sekretárka. Po tom ako už bolo jasné, že hitlerovské Nemecko obsadí Čechy, sa jeho otcovi v roku 1938 podarilo obstarať vízum pre celú rodinu na vycestovanie do Liverpoolu. Odcestovať sa im však napokon nepodarilo, a tak sa celej rodiny dotkli tvrdé protižidovské opatrenia platiace v Protektoráte Čechy a Morava.
V novembri v roku 1941, keď mal budúci spisovateľ desať rokov, sa rodina ocitla v koncentračnom tábore v Terezíne. Po strastiplných viac ako troch rokoch strávených v tábore sa rodina vrátila do Prahy, kde Klíma absolvoval gymnázium a v rokoch 1952 - 1956 študoval češtinu a literárnu vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej. Po jej skončení pracoval ako redaktor časopisu Květy a v rokoch 1959 - 1963 pôsobil vo vydavateľstve Československý spisovateľ. Od roku 1963 bol zástupcom šéfredaktora Literárnych novín.
Tak ako mnohí českí intelektuáli aj Klíma vstúpil po roku 1948 do Komunistickej strany Československa (KSČ). Jej členom bol od roku 1953 až do prvého vylúčenia v roku 1967. Vďaka politickému odmäku, ktorý sa v Československu začal v roku 1968, KSČ zrušila jeho vylúčenie a v roku 1969 sa dostal do Spojených štátov amerických (USA), kde prednášal na Michiganskej univerzite. Po návrate do Československa v roku 1970 však Klímu definitívne vylúčili z KSČ a jeho diela vychádzali do roku 1989 len samizdatovo a žil pod dohľadom vtedajšej Štátnej bezpečnosti (ŠtB).
V Klímových prózach, esejach či divadelných hrách sa odráža vplyv spisovateľov Karla Čapka a Franza Kafku. Pred oficiálnym publikačných zákazom vydal napríklad poviedkovú knihu Bezvadný den (1960), román Hodina ticha (1963), zbierku poviedok Milenci na jednu noc (1964) alebo poviedkovú knihu Milenci na jeden den, ktorej však veľkú časť nákladu zničila v roku 1970 komunistická štátna moc.
V českom exilovom vydavateľstve manželov Škvoreckých ´68 Publishers vyšli mnohé Klímove diela ako napríklad román Milostné léto (1979), poviedková kniha Má veselá jitra (1979), zbierka poviedok Moje první lásky (1985) alebo próza Láska a smetí (1987).
Po roku 1989 vydal Klíma zbierku poviedok Moje zlatá řemesla (1990), román Čekání na tmu, čekání na světlo (1993) či napríklad prózu Ani svatí, ani andělé (1999).
Životu a dielu Karla Čapka venoval knihu Velký věk chce mít též velké mordy (2001), za ktorú získal v roku 2002 Cenu Franza Kafku. Svoj pohnutý život opísal v dvojzväzkových knižných pamätiach Moje šílené století (2009) a Moje šílené století II. (2010). Za prvý zväzok pamätí dostal v roku 2010 prestížnu českú literárnu cenu Magnesia litera. Je tiež nositeľom Ceny Ferdinanda Peroutky za rok 2013.
Ivan Klíma, jeden z najznámejších a najprekladanejších českých spisovateľov bude mať v utorok 14. septembra 90 rokov.
Ivan Klíma, rodným menom Ivan Kauders, sa narodil 14. septembra 1931 v Prahe v židovskej rodine, ktorá však židovskú vieru nepraktizovala. Jeho otec bol elektroinžinier pracujúci v Kolbenových továrňach. Matka ovládala niekoľko svetových jazykov a pracovala ako sekretárka. Po tom ako už bolo jasné, že hitlerovské Nemecko obsadí Čechy, sa jeho otcovi v roku 1938 podarilo obstarať vízum pre celú rodinu na vycestovanie do Liverpoolu. Odcestovať sa im však napokon nepodarilo, a tak sa celej rodiny dotkli tvrdé protižidovské opatrenia platiace v Protektoráte Čechy a Morava.
V novembri v roku 1941, keď mal budúci spisovateľ desať rokov, sa rodina ocitla v koncentračnom tábore v Terezíne. Po strastiplných viac ako troch rokoch strávených v tábore sa rodina vrátila do Prahy, kde Klíma absolvoval gymnázium a v rokoch 1952 - 1956 študoval češtinu a literárnu vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej. Po jej skončení pracoval ako redaktor časopisu Květy a v rokoch 1959 - 1963 pôsobil vo vydavateľstve Československý spisovateľ. Od roku 1963 bol zástupcom šéfredaktora Literárnych novín.
Tak ako mnohí českí intelektuáli aj Klíma vstúpil po roku 1948 do Komunistickej strany Československa (KSČ). Jej členom bol od roku 1953 až do prvého vylúčenia v roku 1967. Vďaka politickému odmäku, ktorý sa v Československu začal v roku 1968, KSČ zrušila jeho vylúčenie a v roku 1969 sa dostal do Spojených štátov amerických (USA), kde prednášal na Michiganskej univerzite. Po návrate do Československa v roku 1970 však Klímu definitívne vylúčili z KSČ a jeho diela vychádzali do roku 1989 len samizdatovo a žil pod dohľadom vtedajšej Štátnej bezpečnosti (ŠtB).
V Klímových prózach, esejach či divadelných hrách sa odráža vplyv spisovateľov Karla Čapka a Franza Kafku. Pred oficiálnym publikačných zákazom vydal napríklad poviedkovú knihu Bezvadný den (1960), román Hodina ticha (1963), zbierku poviedok Milenci na jednu noc (1964) alebo poviedkovú knihu Milenci na jeden den, ktorej však veľkú časť nákladu zničila v roku 1970 komunistická štátna moc.
V českom exilovom vydavateľstve manželov Škvoreckých ´68 Publishers vyšli mnohé Klímove diela ako napríklad román Milostné léto (1979), poviedková kniha Má veselá jitra (1979), zbierka poviedok Moje první lásky (1985) alebo próza Láska a smetí (1987).
Po roku 1989 vydal Klíma zbierku poviedok Moje zlatá řemesla (1990), román Čekání na tmu, čekání na světlo (1993) či napríklad prózu Ani svatí, ani andělé (1999).
Životu a dielu Karla Čapka venoval knihu Velký věk chce mít též velké mordy (2001), za ktorú získal v roku 2002 Cenu Franza Kafku. Svoj pohnutý život opísal v dvojzväzkových knižných pamätiach Moje šílené století (2009) a Moje šílené století II. (2010). Za prvý zväzok pamätí dostal v roku 2010 prestížnu českú literárnu cenu Magnesia litera. Je tiež nositeľom Ceny Ferdinanda Peroutky za rok 2013.
www.ZIVOTPO.sk
